Začíname o...
- 00 DNÍ
- 00 HODÍN
- 00 MINÚT
- 00 SEKÚND
MODERÁTOR VEČERA: Divákom chcem ponúknuť niečo navyše
Pre mnohých najznámejšou tvárou gala večerov bojových športov je moderátor a komentátor Eurosportu ONDŘEJ NOVOTNÝ (37). Stal sa zárukou kvality, na ktorú organizátori vsádzajú kartu, pretože si to v ringu nie len odmoderuje ale aj zrežíruje...
Bolo od malička Vaším prianím pracovať v televízií?
Vždy som chcel byť športový komentátor, už ako malý som si doma písal zošity s výsledkami a robil rôzne poznámky. V tom čase som nad tým tak nepremýšľal, ale vlastne to celé k tomu smerovalo.
Kedy ste zistili, že toto je práca, ktorá Vás napĺňa? Ako viedla Vaša cesta do televízie?
V roku 1999 som sa vrátil z USA a čakal pol roka na to, kým začne ďalší školský rok. Chodil som po televíziách a skúšal sa dostať na pozíciu komentátora s tým, že hoci som dobrý, nikdy predtým som to nerobil. Šancu mi dali v Eurosporte a prvý zápas Australian Open som komentoval okolo 20.1.1999 duel Gráfová vs. Suarézová. Po zápase mi riaditeľ zavolal, že je to dobré a od tej doby som pri tom zostal.
Máte svoj moderátorsky vzor, alebo niekoho, koho si rád pozriete v televízií a vážite si jeho prácu?
V Čechách som mal možnosť pracovať s legendami ako sú Škorpil, Slepička, Sezemský, Baumruk a Bakalář, ktorého som mal naozaj rád. Ale to všetkých. Od nich som sa naučil byť poctivý v príprave a mať úctu k povolaniu.
Následne som ich viedol ako šéf redakcie, ale samozrejme som im toho veľa nehovoril. Zo súčasných komentátorov sa mi páči práca Dusíka, Záruby a Bosáka. Z ľudí, ktorých som vychovával ja sú na veľmi dobrej úrovni Homolka, Štěrba a Jantoš.
Čoraz častejšie si ako moderátor odskočíte do ringu, ako ste sa dostali k bojovým športom?
Vo februári 1999 som začal komentovať box s Marekom Šimákom a bojové športy ma uchvátili. Stala sa z toho okamžite láska na celý život. V priebehu roka som začal natáčať relácie o thaiboxe a práve oni ma v tom čase oslovili, či by som im nepomohol s moderovaním a asociáciou. No a začalo sa to nabaľovať...
Stali ste sa zárukou kvality a kto chce zorganizovať úspešný gala večer bojových športov stavuje kartu na Vás. Musíte sa niekedy rozhodovať medzi viacerými akciami? Ak áno, ktoré sú pre Vás prioritné?
Som rád a musím povedať, že som na to pyšný. Na druhej strane viem, že sa tomu venujem každý deň a tá pozícia je poctivo vydretá. Zároveň si je organizátor vedomí, že si nekupuje len moderátora, ktorý si to v ringu obkecá, ale zároveň dávam pozor na celý priebeh. Tým myslím súhru celej produkcie od svetiel, dj-a, kamier, réžie i zákulisie a v tom je podľa môjho názoru veľká pridaná hodnota.
Veľmi si cením úspech na Slovensku, kde som zo začiatku dlho nemoderoval aj preto, že som si myslel, že by to ľudia nezobrali - českého moderátora na slovenskom turnaji.
Poslednou dobou pribúdajú turnaje v rovnaký deň či víkend, čo je škoda pre celú scénu pretože si musí vyberať hlavne fanúšik. Sem tam sa teda stane, že musím niečo uprednostniť. Pravidlo je jednoduché a to: kto mi skôr zavolá, tak u neho moderujem. Zatiaľ som zo žiadnej akcie necúval, ale keby som to musel a chcel urobiť, tak verím, že vzťahy sú dobré a dokážeme sa dohodnúť.
Na Slovensku Vás najbližšie uvidíme na podujatí Noc Bojov 5, ako dlho ste rozmýšľali či ponuku prijať?
Veľmi dlho nie. Vraciam sa ku spolupráci po nejakej dvojročnej odmlke ak sa nemýlim. Spájajú nás spoloční priatelia a u chalanov, čo organizujú akciu vidím to správne zanietenie, ktoré sa mi páči. Som rád, že im s tým môžem pomôcť a teším sa, že ľudia v Ružomberku objavia aj iný šport, ako je basketbal a že si ho zamilujú!
Ako spomínate na 3. ročník, ktorý sa konal na Oravskom hrade?
Je to jedna z tých živších skúseností ktoré mám v pamäti. Oravský hrad bola výzva asi pre všetkých zúčastnených a teda aj pre mňa. Kto tam bol potvrdí, že to bol veľmi ojedinelý zážitok s naozaj výnimočnou atmosférou fantastického hradu. Pre mňa bol hlavne šok koľko ľudí prišlo na armwrestling, teda páku.
Je nejaký konkrétny zápas na ktorý sa tešíte na tohtoročnom piatom pokračovaní?
Program poznám zatiaľ len čiastočne, ale určite sa teším na nový ring podobný organizácii M1, ktorá sa u nás zatiaľ nepredstavila. Rovnako na Pavla Garaja a dlho som v akcii nevidel Róberta Pukača, v MMA zase na Pavla Svobodu. Ten ma veľmi milo prekvapil v titulovom zápase s Macekom.
Ako sa cítite v ringu? Sú momenty, kedy by ste vymenili mikrofón za rukavice?
Po 16 rokoch sa tam cítim naozaj dobre. Každý turnaj a každé mesto je pre mňa nový zážitok. Človek sa snaží budovať atmosféru a vzťah s divákmi, pomaly to smerovať k najdôležitejším momentom turnaja. Chcem, aby sa tešili aj zápasníci a cítili, že sú v tú chvíľu stredobod zeme a užívali si to. Myslím, že si to za tú drinu v príprave zaslúžia. Mnohí sa tešia, že ich budem uvádzať práve ja a to je pre mňa najväčšia odmena. Takto mi „zaplatili“ napríklad aj Dževad Poturak alebo Stefan Leko, ktorý na mňa vždy, keď sa stretneme kričí svoje meno tak, ako ho uvádzam ja. Rovnako ma teší keď si diváci prídu po fotku, alebo keď so mnou kričia pred hlavným zápasom „JEDEME BOMBY“. Chcem im ponúknuť niečo navyše a čím viac sa zapájajú, tým je to pre mňa väčšia radosť. Rukavice si beriem zatiaľ len na tréningu a tak to asi aj zostane.
Čo napĺňa Váš voľný čas, ak Vám vôbec nejaký zostáva?
Môj voľný čas sa delí medzi bojové športy a moju rodinu. Tá je našťastie tolerantná a tých 44 víkendov v roku, ktoré venujem bojovým športom mi toleruje a podporuje ma v tom.